Movino Domin & Kušický Rodinné vinársvto Ďurík Zsigmond Csernus Ing. Jozef Képeš G.A. - BOR Želovce

História vinohradníctva okresu Veľký Krtíš




História vinohradníctva okresu Veľký Krtíš


Pestovanie viniča hroznorodého na území historických regiónov Novohrat a Hont, na časti území ktorých sa rozprestiera terajší okres Veľký Krtíš, siaha do dávnej minulosti. Všeobecne sa predpokladá, že k jeho rozšíreniu došlo v období Rímskej ríše v 2. a 3. storočí n.l., keď si rímske légie podmanili veľkú časť územia Slovenska. Z avarsko-slovanského obdobia, zo 7.-8. storočia pochádzajú archeologické nálezy z hrobov pohrebiska v Želovciach. Niekoľko zlatých a strieborných ženských šperkov s motívom viniča a hrozna dokazuje, že Avari a Slovania vinič poznali a pestovali.

Existujúce písomné pramene zo stredoveku zaraďujú k významným vinohradníckym oblastiam Slovenska aj územie terajšieho okresu Veľký Krtíš, kde boli pre pestovanie viniča priaznivé klimatické a prírodné podmienky na južných, slnečných svahoch Krupinskej vrchoviny a Ipeľskej kotliny.

Pestovanie viniča a obchodovanie s vínom bolo v minulosti a je aj dnes významným ekonomickým činiteľom. Počas uplynulých storočí zaznamenalo rôzne vývojové fázy. Striedali sa tu obdobia prosperity s obdobiami úpadku. K rozvoju vinohradníctva, keď sa zo zaostalej samorodákovej oblasti stala moderná vinohradnícka oblasť s kvalitnými ušľachtilými odrodami, došlo v druhej polovici 20. storočia. Región sa stal známym pod menom Modrokamenská vinohradnícka oblasť. Pestovaním viniča sa zaoberali vtedajšie poľnohospodárske podniky (štátne majetky a družstvá), v menšom rozsahu súkromní pestovatelia. Okrem pestovania viniča vznikli na jeho území aj výskumné pracoviská v Dolných Plachtinciach, Opatovskej Novej Vsi a vo Veľkom Krtíši. Zaoberali sa hlavne šľachtením nových odrôd ovocia a viniča.

Vinohradníctvo a vinárstvo sa intenzívnejšie rozvíjalo po vzniku okresu Veľký Krtíš v roku 1968. Vo Veľkom Krtíši vybudovali vinársky závod, ďalšie výrobne mali poľnohospodárske družstvá v Čebovciach, Hornej Strehovej, Bušinciach, Plachtinciach. Okrem tradičných značkových vín, vyrábaných v regióne, jeho dobré meno medzi vinármi a konzumentmi v minulosti šírili aj značky propagujúce región ako napríklad Novohradské biele, Modrokamenský krištáľ, Čebovská frankovka a mnohé iné. V súčasnosti vinári z okresu Veľký Krtíš produkujú širokú ponuku odrodových vín, z bielych njamä Veltlínske zelené, Rizling Vlašský, Tramín červený, z červených vín je to Svätovavrinecké , Frankovka modrá a iné vynikajúce vína.

Zásluhou odbornosti pestovateľov hrozna a výrobcov vína sa mnohé vo veľkokrtíšskom regióne vyrábané vína umiestnili na popredných miestach domácich i medzinárodných výstav a súťaží. Miestne prírodné a klimatické pomery, zloženie pôdy dávajú vinohradníckym produktom jedinečný ráz, osobitý buket, znaky charakteristické len pre danú oblasť.

Vinohradníctvo svojim osobitným charakterom vtlačilo tomuto regiónu s prevahou poľnohospodárskej výroby, špecifický ráz a obohatilo jeho kultúru. Scenéria hontianskonovohradskej malebnej vidieckej krajiny s nenarušenou prírodou, na úrodu bohatými ovocnými sadmi, vinicami s vinohradnickými domčekmi a pivnicami čaká na objavenie turistami.

Vhodné geografické a klimatické podmienky predurčili územie okresu Veľký Krtíš na pestovanie viniča hroznorodého.

Plody viniča, hroznové strapce boli ovocím spestrujúcim od dávnych čias stôl chudobného roľníka i boháča. Doteraz sa radia medzi najlepší druh ovocia, s obsahom vzácneho hroznového cukru, minerálov, vitamínov a vody. Vačší význam však získalo spracovanie plodov viniča na nápoj s obsahom alkoholu.

Víno patrí k najstarším nápojom, ktoré vynašiel človek a zdokonaľovaniu ktorých sa venuje s veľkou starostlivosťou už niekoľko tisícročí. Šľachtí odrody viniča, vyrába z jeho plodov lahodný nápoj- nápoj s odbleskom slnečných lúčov, s vôňami a chuťou zeme, ktorý získal prívlastok kráľovský.

Výroba vína je zložitý proces, umenie a často aj tajomstvo výrobcu- vinára. Každý druh vína má určitý charakter podľa odrôd viniča, spôsobu spracovania hrozna, prísad. Na výrobu kvalitných vín je vhodné len zdravé a nepoškodené hrozno. Z neho sa spravidla lisovaním získava mušt, z ktorého kvasením vznikne nízkoalkoholický nápoj biele, červené alebo ružové víno.

I keď po roku 1989 došlo k značnému zníženiu plochy vinohradov, vinohradníctvo v okrese Veľký Krtíš nezaniklo a ďalej sa rozvíja. Namiesto kvantity sa súčasní pestovatelia zameriavajú na kvalitu vyrábaných vín a vinohradnícke tradície majú svojich pokračovateľov. Každý výrobca vína má vlastný, originálny nápoj, v ktorom je kus prírody, slnka a „duše“ kraja odkiaľ víno pochádza. Pestovať vinič a vyrábať víno je nielen namáhavá a zodpovedná práca. Je to umenie a kumšt overovaný stáročia a budúcnosť tohto kraja závisí i na rozvoji vinohradníctva a vinárstva. To je odkaz i výzva, ktorá stoji pred súčasníkmi.

 

História vinohradníctva stredoslovenského vinohradníckeho regiónu


Staršia história


Stredoslovenská vinohradnícka oblasť (ďalej len SSVO) patrí k historicky mladším oblastiam, hoci prvá písomná zmienka je z  12. storočia a týka sa hlavne kúpy a predaja vinohradov. V Honte sú vinohrady písomne doložené v obci Sebechleby už v r. 1219, v Šahách v r.1249, v Novohrade kráľ Béla IV. daroval zem Zelen (Szölö) v terajšom Poltári. Rozvoj vinohradníctva v Honte bol spojený s rozvojom baníctva v stredoslovenských horách, keď sa banskí podnikatelia začali zaujímať o pôdu vhodnú na pestovanie viniča. Zo stredoveku je existencia vinohradov doložená mnohými písomnosťami aj z obcí, v ktorých sa dnes už vinič nepestuje. V Gemerskej župe sú vinohrady písomne doložené v Kružnej v r. 1352 – spomína sa vinohradnícka hora v  Nižných Valiciach v r. 1498 a v  Otročoku z  r. 1406.

V 15. storočí sa pestovanie viniča rozšírilo do okolia Modrý Kameň, neskôr do ostatných terajších vinohradníckych rajónov Lučenec a Rimavská Sobota. Vinohrady patrili obyvateľom dedín, mestečiek aj slobodných kráľovských miest, cirkvám, banským podnikateľom a mestskej šľachte. V 17. storočí sa v Gemerskej župe vinohradníctvo spomína v 31 obciach s súvislosti s vykazovaním úrody vína. Začiatkom 18. storočia v r. 1715 boli vinohrady oficiálne zaznamenané v  Hontianskej župe v katastroch  51 obcí vo  výmere 9 666 kopáčov (kv). Vo Zvolenskej župe to bolo v 4 obciach s výmerou 1 543 kv, v Novohradskej župe v 31 obciach – 2 633 kv a v Gemerskej župe   13 obciach s výmerou 416 kv, pričom 1 kopáč predstavoval cca 2,5 ára.

Z jednotlivých v práci sledovaných lokalít sa vinohradníctvo na území Dolných Plachtiniec spomína v r. 1558 v súvislosti s odvádzaním deviatku a desiatku vína Ostrihomskému arcibiskupstvu. Výmera vinohradov v r. 1696 sa udáva v množstve 115 kv, v r. 1720 – 225 kv, v r. 1796 až 806 kv. Víno sa považuje za dobré a udáva sa aj predaj sušeného hrozna. V Stredných Plachtinciach sa udávajú nasledovné výmery vinohradov : v r. 1696 – 40 kv, v 1715 – 122 kv, v r. 1720 – 159 kv a najviac v r. 1769 – okrem panských , ktorých výmera nie je udaná sa vinohrady nachádzajú na výmere 493 kv. Víno je dobré, obce odvádzajú desiatok . V Horných Plachtinciach, ktoré sú charakterizované horším vínom sú vedené nasledovné výmery vinohradov : v r.1696 – 79 kv, v r. 1715 – 106 kv, v r. 1720 – 96 kv a v r. 1769 okrem panských 192 kv.

Obec Bátka sa vo výmerách vinohradov priamo neuvádza, ale záznam z r. 1617 udáva produkciu vína 69 okovov.

V katastri obce Vyšné Valice sa v r. 1715 udáva 9 kv vinohradov v časti Gregorova Vieska  a v katastri obce Nižné Valice v r. 1715 – 5 kv, v r. 1720 – 10 kv.

V 18. a 19. storočí veľa vinohradov vyhynulo pre nedostatočnú rentabilitu vinohradníctva a pokles odbytových možností vína. Extrémne nízke úrody boli zapríčinené okrem sucha často aj nadmernými búrkami a dažďami. Napriek tomu sa vinohradníctvo rozširovalo a zveľaďovalo. Avšak v mnohých obciach, v ktorých sa vinič v minulých storočiach pestoval už ustúpil a jeho výmery sú zanedbateľné najmä v okresoch Lučenec, Poltár, Revúca.

V neskoršom období vinohradníctvo na území stredoslovenského regiónu vykazovalo tie isté tendencie ako na ostatnom území Slovenska, s jeho plošnou stagnáciou až do r. 1960 a následným rozvojom do r. 1990.

Po 2. svetovej vojne bolo v stredoslovenskom regióne registrovaných na území  8. rajónov 
1 157 ha vinohradov. Rajonizácia vypracovaná v  r. 1962 pracovníkmi Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho stanovila na celom území stredoslovenského regiónu t.j. 11 vinohradníckych rajónov možnosti rozšírenia o celkovú výmeru 3 152 ha, na celkovú výmeru 4 310 ha. Táto výmera však nikdy nebola dosiahnutá. Rajonizácia vybrala nové plochy vhodné na rozšírenie kultúry v celkovej výmere 2 537 ha plôch I. bonitnej triedy a 1 740 ha II. bonitnej triedy v 8 rajónoch. /Kišon, Hanák, 1962/. Do I. bonitnej triedy patria rajóny vinický, poipeľský, fiľakovský a šafárikovský, do II. triedy patria rajóny šahanský, modrokamenský a rimavsko-sobotský, ako treťotriedne boli vyhodnotené rajóny podlaziansky, kosihovský a  lučenecký.

Najlepšie hony v katastroch vinohradníckych obcí všetkých rajónov tvoria aj náplň  ovej rajonizácie, ktorá bola vytvorená na základe agroekologických štúdií, zákonom NR SR č. 332/1996 Z.z. a následne Vyhláškou MP SR č. 153/1998 uvedená do platnosti. Súčasná výmera vinohradov sa tak približuje plochám vybratým do I. bonitnej triedy a aj rozmiestnenie terajších vinohradov kopíruje plochy uvedené v rajonizácii z roku 1962. V novodobej histórii svoje miesto si našlo aj aplikovanie vedecko technických poznatkov v praxi. Tieto boli založené na poznatkoch z výskumu agroekológie a ekofyziológie viniča v SSVO vykonávaného v rajónoch bývalej modrokamenskej oblasti. Získané výsledky z vplyvu makroklímy a mikroklímy na vinič, z využitia biologického potenciálu viniča, z agroekológie a ekofyziológie potvrdili vhodnosť podmienok pre dosahovanie vysokokvalitnej  produkcie viniča a jej osobitnosť.


Mladšia história


Aj v stredoslovenskej vinohradníckej oblasti sa začala prestavba vinohradníctva po druhej svetovej vojne modernou a ekonomickejšou výrobnou technológiou. Tieto výsadby sa od predchádzajúcich  íšili nielen svojimi rozmermi, ale predovšetkým sponom a vedením. Modernejšie výrobné technológie si vyžiadali prechod z pestovania viniča v úzkych sponoch a s vedením na hlavu, na širšie spony s vyšším vedením a výber vhodnejších kultivarov pre jednotlivé rajóny a mikrorajóny. Zmena hustoty výsadby a tvaru krov bola však nielen záležitosťou výrobno-ekonomickou, ale znamenala radikálny zásah do biológie viniča. Zmena rezu a zaťaženia krov znamenalo podstatné zvýšenie nárokov na biologický potenciál kra. Pravdou je, že nedostatočná, nevhodná mechanizácia a neskúsenosť pri výsadbe viniča hlavne v dovtedy netradičných lokalitách sa odzrkadľovala v „kvalite výsadby“ . Neskúsenosťou bolo zapríčinené, že sa vinič sadil aj do mrazových kotlín a pod nadmorskú výšku 180 m / napr. Kráľ, Ratka, Veľký Blh, Kosihy nad Ipľom, Malá a Veľká Čalomija, Veľká Ves nad Ipľom/, kde z roka na rok zamŕzal a bez následnej dosadby postupne vypadával. V začiatkoch sa budovali vinohrady na úzkych dvojradových terasách so stredným sponom / Gemer, Bátka, Gemerský Jablonec, Šurice, Pinciná, Kiarov, Vrbovka /, kde ale zúrodňovacie procesy neboli riadne vykonané kvôli časovej tiesni / subvencie na výsadbu boli viazané na dodržanie v projekte stanovených nereálnych termínov /. Na bokoch terás, ale aj v riadkoch už v 3. – 5. roku po výsadbe začali vyháňať predošlé porasty ako agát, trnky, šípky, malinčie atď. Tento nálet musia vinohradníci s nie malými nákladmi z roka na rok manuálne likvidovať, pretože boky terás sú pre mechanizáciu neprístupné. Vo vonkajších radoch terás nastal veľký výpad krov kvôli nedostatočnému zásobeniu vodou. Dotácie na rekultivačné práce, terasovanie a výsadbu často až do výšky 100 % vynaložených nákladov podniky často používali na zabezpečenie inej poľnohospodárskej činnosti. To sa samozrejme odzrkadlilo potom v následnej nerentabilnosti vinohradníckej výroby. Čo sa viniču zobralo pri výsadbe, chýbalo v rodivosti. Od 80-tych rokov sa začali budovať vinohrady so širokým sponom na vysokom vedení. Aby sa udržala kvantitatívna úroveň produkcie, do značnej miery sa zúžil sortiment pestovaných odrôd. Dôkladnejšou analýzou pôdnych a klimatických pomerov danej lokality pri využití rajonizácie vypracovanej na KVÚVV Bratislava s odbornou pomocou ich pracovníkov hlavne z výskumnej stanice v Lučenci a neskôr vo Veľkom Krtíši sa úroveň pestovania viniča pozdvihla na kvalitatívne vyššiu úroveň. Začal sa vysádzať vysoko selektovaný množiteľský materiál s garantovanou odrodovou čistotou , čo ešte v 70-tych rokoch nebolo zabezpečené. Kvalita týchto výsadieb sa potvrdila v dosiahnutých vysokých a stabilných výnosoch , zaistená bola ekonomická hospodárnosť vinohradníctva. V týchto rokoch nielenže bol Stredoslovenský kraj sebestačný vo výrobe vína, ale tu existujúce vinárske závody vyvážali vína predovšetkým do Českej  republiky, ale aj do západných krajín, napr. JRD Nenince, VZ Veľký Krtíš, VZ Košice – prevádzka Rim. Sobota. Situácia sa radikálne zmenila po roku 1990. Bezcolná bariéra umožňujúca v nasledujúcich dvoch rokoch dovoz značného množstva vína zo zahraničia, najmä do ČR na úkor vína slovenského, následné nahromadenie dvojročných až trojročných zásob vína krytých vysokými úvermi, vyvolali u všetkých spracovateľov na Slovensku nezáujem o nákup hrozna z domácej produkcie. Nákupná cena hrozna klesla na  4-6 Sk za kg a vinohradníci dostali za hrozno peniaze len s 1-3 ročným meškaním /niektorí dodnes nemajú zaplatené za odovzdané hrozno /. Tento fakt, ako aj zrušenie diferenciálnych príplatkov a dotácií do prvovýroby, mali za následok najmä v už spomínaných ťažšie prístupných terénoch, odklon vinohradníkov od pestovania tejto plodiny. Ďalším z nepriaznivých faktorov bolo mimoriadne zvýšenie cien vstupov priemyselných hnojív, chemických prostriedkov na ochranu rastlín a špecializovanej mechanizácie pre vinohrady, pričom nákupná cena hrozna ostávala už na spomínanej úrovni. Pri takýchto podmienkach sa prirodzene stala výroba hrozna vysoko stratová. Nepriaznivo postihli vinohrady aj suchá v rokoch 1993 – 1994 a následný kalamitný výskyt chorôb v rokoch 1994 – 1995 , čo v celom komplexe malo za následok značné zníženie pestovateľských plôch viniča a značná časť vinohradov v tejto oblasti sa prestala obrábať. Silný infekčný tlak peronospóry ako aj múčnatky, neustále dažde počas zberu hrozna v roku 1998 a následná silná hniloba zapríčinila značné zníženie úrody nielen v množstve ale aj v kvalite. Veď  v stredoslovenskej vinohradníckej oblasti  sa v roku  1997 osvedčilo na výrobu výberových vín s prívlastkom viac ako 600 ton hrozna a v roku 1998  ani len kilogram. Ani privatizačné aktivity tzv. nových gazdov, ktorí zobrali do prenájmu vinohrady a za 3 – 4 roky ich vydrancovali, nechali bez obrábania, nepridali stredoslovenskému vinohradníctvu. Svedčia o tom stovky hektárov predtým nádherných vinohradov, ktoré sú už roky neobrábané a zarastené, čiže určené na likvidáciu. Najzložitejšia je situácia v oblasti vlastníctva vinohradov a s ním súvisiacej problematiky nájomných zmlúv, pomaly škrtiaca nielen naše vinohradníctvo, ale i vinárstvo. Sú ale aj takí  inohradníci, ktorí na vysokej odbornej úrovni obhospodarujú vrátené, prenajaté alebo už odkúpené vinohrady. Možno teda konštatovať, že situácia vo vinohradníctve a vinárstve v stredoslovenskej oblasti v porovnaní s inými odvetviami rastlinnej výroby nie je najpriaznivejšia a nemožno predpokladať, že sa toto odvetvie dostane z recesie vlastnými silami /charakteristický stav celého slovenského vinohradníctva/. Ministerstvo pôdohospodárstva SR v posledných rokoch prijalo rad opatrení na revitalizáciu slovenského vinohradníctva. Žiaľ ani v roku 1996 odsúhlasená koncepcia rozvoja vinohradníctva a vinárstva, ktorá predpokladala stabilizovanie existujúcich plôch rodiacich vinohradov a zastavenie ekonomického úpadku tohto odvetvia zatiaľ nepriniesla očakávané výsledky. Pritom pozdvihnutie tohto odvetvia je jedna z možností  zastaviť neustále sa zvyšujúcu nezamestnanosť, ktorá je najvyššia práve v týchto regiónoch Slovenska. Zákon NR SR č. 332/96 o vinohradníctve a vinárstve, ako aj nadväzujúce vyhlášky majú zabezpečiť vytváranie a zachovanie podmienok pre trvalý rozvoj vinohradníctva ako súčasti prírodného, kultúrneho a historického dedičstva ako aj podmienok na výrobu vín vysokej kvality. Pestovatelia dúfajú, že MP SR v dotačnej politike bude uvažovať s vinohradníctvom ako s prioritou. Uvítali by zvýšenie dotácií na rekonštrukciu a nové výsadby vinohradov. Štátny podporný fond poľnohospodárstva doteraz poskytoval potrebné finančné prostriedky vo forme pôžičky. Veľké výmery vinohradov v tejto oblasti čakajú na likvidáciu. Tí šikovnejší už začali s likvidáciou a s následnou rekonštrukciou. Na tieto účely využívali aj dotácie, ktoré poskytoval Štátny fond ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, momentálne už začlenené pod rezort MP SR. Na spresnenie evidencie vinohradníckych plôch a údajov o jeho užívateľoch vykonáva ÚKSÚP registráciu vinohradov, ktorá v stredoslovenskej oblasti je okrem malého počtu drobných vinohradov dokončená. Treba ale register vinohradov prispôsobiť požiadavkám legislatívy EÚ. V zmysle politiky EÚ  bude potrebné zaviesť systém výsadbových práv na základe presného zhodnotenia vinohradníckeho potenciálu s leteckými snímkami a už sa zameriavajú vinohrady v teréne metódou GPS . Na konkrétnych aktivitách vinohradníkov je vidieť, že prijaté opatrenia začínajú postupne pozitívne vplývať na ich myslenie, že začínajú  prejavovať znova väčší záujem o pestovanie viniča. Napriek veľkým finančným, odbytovým, ale aj ďalším ťažkostiam stredoslovenské vinohradníctvo sa pomaly dostáva z útlmu.